Kostol sv. Margity Antiochijskej

 

 

 

Vznik: 9. - 10. storočie

Poloha: na miernej terénnej vyvýšenine v poli mimo obce neďaleko rieky Morava

Historický región: Záhorie

Stručný popis: predrománsky jednoloďový kostolík s kvadratickou apsidou

História
Kostolík bol postavený zrejme niekedy v priebehu 9. alebo 10. storočia neďaleko areálu mikulčického hradiska, ktoré leží len 2 km západne  pri ceste vedúcej na východ do Nitrianska. Južne od kostola sa nachádza opevnený areál zrejme veľmožského dvorca z veľkomoravského obdobia.
Stavebne išlo o neveľký objekt jednoduchej dispozície s pozdĺžnou loďou a nepravidelnou kvadratickou apsidou, aké boli v Európe rozšírené už od 8. storočia. Apsida a možno i loď boli zaklenuté jednoduchou valenou klenbou. Zrejme nešlo o bežný kostolík, keďže archeológovia odkryli zvyšky západnej dvojpriestorovej predsiene (nartexu) obdĺžnikového pôdorysu, ktorá bola ku kostolíku dodatočne pristavaná.
Stavba prešla prvou výraznejšou prestavbou okolo polovice 13. storočia. Vtedy boli zamurované okná na severnej strane lode, ako aj okno na západnom priečelí. V rámci tejto prestavby bol tiež celý interiér vyzdobený freskami.
Niekedy na prelome 14. a 15. storočia došlo k zväčšeniu okien na južnej strane lode a svätyne do gotickej podoby s kamennou mníškou. V druhej polovici 15. storočia bol kostolík opevnený a obohnaný priekopou. Tieto úpravy zrejme súviseli s vojnovými stretmi medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom, kedy slúžil ako oporný bod neďaleko hraníc.
Do tohto obdobia kladú odborníci aj zbúranie západnej predsiene a osadenie veľkého gotického portálu do západného priečelia. Súviselo to s presunutím oltára z priestoru apsidy do lode a zvýšením úrovne podlahy. Dôvodom týchto úprav bola nedostatočná kapacita kostolíka pre rozrastajúcu sa obec veriacich, ktorých časť musela stáť počas bohoslužieb vonku. Veľký portál tak plnil úlohu víťazného oblúka. Spolu s týmito úpravami bola vybudovaná v západnej časti lode empora a kvôli nej bolo zmenšené západné okno na južnej stene lode. Niekedy v nasledujúcom období (okolo pol. 16. storočia) bolo zamurované východné okno apsidy, pričom novovzniknutá celistvá plocha bola vyzdobená nástennou maľbou zachytávajúcou zrejme sv. Margitu.
Rokom 1647 je datovaná ďalšia stavebná etapa, v ktorej presunuli oltár z lode späť do apsidy, kde taktiež zamurovali južné gotické okno a zmenili ho v interiéri na výklenok slúžiaci na bohoslužobné účely.
V 17. alebo 18. storočí prešlo úpravami osvetlenie lode z juhu. Už skôr zmenšené západné okno bolo zamurované úplne a východné okno bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu. Menšie úpravy sa realizovali aj v nasledujúcom období, naposledy v roku 1926.
Prvý archeologický výskum okolo kostolíka sa uskutočnil v roku 1964. V roku 1994 začali pamiatkari s výskumnými prácam s cieľom zmapovať stavebný vývoj kostolíka a súčasne sa rozbehol aj archeologický prieskum okolia stavby. V rámci neho boli v roku 2004 odkryté hroby obsahujúce veľkomoravské šperky, potvrdzujúce datovanie kostolíka. Ešte počas výskumu, v roku 2000, sa začalo s pamiatkovou obnovou kostolíka, ktorá však z dnešného pohľadu nebola realizovaná najvhodnejším spôsobom.
Kostolík v rámci nej dostal novú strechu, zreštaurovali sa okná, zamurovaný bol gotický portál, na mieste ktorého bol vytvorený nový vstup, ktorý však svojím tvarom nezodpovedal predrománskemu obdobiu. Taktiež bola znížená podlaha v interiéri na pôvodnú úroveň. V roku 2008 bola strecha lode aj apsidy nadstavená o cca pol metra, aby sa dažďová voda odviedla ďalej od múrov. V roku 2014 sa uskutočnila úprava exteriéru kostola, keď bol zmenený nevyhovujúci tvar západného vstupu, lepšie prezentovaný zamurovaný gotický portál a pristúpilo sa aj k vyznačeniu pôdorysu západnej predsiene. Takisto boli veľkými plochými kameňmi označené miesta pri kostolíku, kde sa našli najstaršie hroby.

Zaujímavosti
- Kostolík patrí medzi najhodnotnejšie a najmalebnejšie sakrálne pamiatky na Slovensku.
- Ide o jeden z najstarších zachovaných kostolov na Slovensku a radí sa medzi významné pamiatky (po)veľkomoravskej architektúry.
- Až do roku 1994 bol považovaný za málo zaujímavý gotický objekt zo 14. storočia.
- O možnom staršom pôvode svedčili len indície. Gotický portál sa nenachádza v strede západného priečelia, ale je mierne vyosený. Ku kostolíku sa konali púte na sviatok sv. Margity Antiochijskej 13. júla, hoci tento dátum sa slávil len do 12. storočia a neskôr bol posunutý na 20. júla.
- Datovanie jeho vzniku nie je stále ustálené, na základe nálezu hrobov s VM inventárom v roku 2004 bol objekt datovaný do obdobia poslednej štvrtiny 9. storočia. Analýzy dreva nájdeného v murive (dendrochronologické datovanie stanovilo vek najmladšieho letokruhu na 951 p. Kr.) dokladajú čas vzniku stavby niekedy začiatkom druhej polovice 10. storočia. Ďalšie analýzy už majú ale opäť potvrdzovať 9. storočie.
- V blízkom okolí sa našli nálezy osídlenie (strážnej osady) z obdobia Veľkej Moravy a západné priečelie kostolíka smeruje priamo smerom k mikulčickému hradisku, ktorého hlavná brána bola zasa orientovaná smerom ku Kopčanom. Pár desiatok metrov južne od kostola sa navyše nachádza areál opevneného zrejme veľmožského dvorca datovaného do veľkomoravského obdobia s rozmermi 261 x 194 m. Hoci lokalita ešte len čaká na podrobnejší výskum, už teraz je zrejmé, že kostolík stál mimo dvorca (na rozdiel napríklad od Ducového či Pohanska).
- Celkové rozmery kostolíka sú 11,9 x 5,21 m a múry sú hrubé 60 centimetrov.
- O starobylosti kostolíka svedčia aj tvar múrov, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra, čo malo zlepšovať statiku stavby. Dôvodom bolo zrejme zaklenutie lode valenou klenbou, ktorej zvyšky boli nedávno identifikované pri výskume.
- K prvej stavebnej etape sa dnes hlásia okrem takmer kompletne zachovaných obvodových múrov z pomerne tenkých pieskovcových platní aj dve polkruhovo zakončené okná na severnej strane lode a jedno zreštaurované na západnom priečelí. Časť ďalšieho je prezentovaná v interiéri na južnej strane apsidy.
- Tvar okien je odlišný od neskorších románskych. Typickým je absencia zošikmených ostení i smerom nahor sa zužujúci tvar zakončený polkruhom. Okrem Kopčian sa našli aj v Kostoľanoch pod Tribečom a najnovšie i rotunde nad Nitrianskou Blatnicou. Zaujímavosťou je aj fakt, že v kopčianskom i kostolianskom kostolíku sú okná aj na severnej strane lode, čo je v románskom období výnimočné (môže za to zmena klímy - ochladenie?).
- Neskorší vznik stavby podporili aj analógie použitia trojuholníkového klenáku vo vrchole záklenku pôvodných okien na severnej strane lode zo západnej a juhozápadnej Európy, kde sa najčastejšie vyskytujú až v 11. storočí a z predrománskeho obdobia sa ich zachovalo len minimum.
- Súčasťou prvej etapy bola podľa všetkého aj dvojpriestorová západná predsieň s vnútornými rozmermi 3,8 x 2,7 m, ktorej zvyšky základov odkryl archeologický výskum. V súčasnosti stále nie je jasné, kedy presne vznikla, aká bola jej podoba a k akému účelu slúžila. Podľa niektorých odborníkov mohla byť postavená až v polovici 13. storočia, čo by mohlo potvrdzovať zamurovanie západného okna práve v tomto období.
- Diskutovanou je aj južná, zahĺbená časť tejto prístavby s vnútornými rozmermi 205 cm x 65 - 73 cm, ktorá podľa niektorých mohla slúžiť ako nádrž na vodu slúžiacu pri krste, hrobka alebo relikviár. Najčastejšie sa spomína ako hrobka. Vzhľadom na existenciu okna v západnom priečelí však nemohlo ísť o veľmi vysoký objekt.
- Gotické stavebné etapy pripomínajú reštaurované okná v južnej stene lode a apsidy, zvyšky stredovekých nástenných malieb, vrátane mandorly, i dnes zamurovaný veľký portál. Zaujímavé je najmä ranogotické okno apsidy, ktorého kružba v tvare mníšky má vo vrchole veľmi nezvyčajne kruhový otvor.
- Podľa niektorých autorov nie je patrocínium sv. Margity pôvodné, ale viaže sa až k prestavbe v 13. storočí. Práve v tomto období sa v Uhorsku rozšírila úcta k tejto svätici, podnietená kráľom Ondrejom II., ktorým priniesol jej relikvie z krížovej výpravy do Svätej zeme.
- V južnej stene apsidy sa nachádza kameň, na ktorom sú vyryté znaky - dva ležaté, tzv. ondrejské kríže v tvare X, tradične symbolizujúce Krista, spolu so štylizovanou hlavou Krista s troma krížikmi. Na ďalšom kameni sú vyryté krížiky.
- V interiéri sa zachovali zo stredovekého obdobia len zvyšky nástenných malieb a maliarskej výzdoby. K pôvodnej výzdobe z čias vzniku stavby majú patriť pásy červenej a čiernej farby na južnej stene lode, ktoré zrejme ohraničovali dolnú časť maľby.
- Ďalšiu maliarsku výzdobu v celom interiéri mal kostolík dostať po pristavaní predsiene (podľa všetkého nie veľmi dlho po vzniku stavby). Z nej sa zachovali zvyšky na západnej stene (fragmenty dvoch postáv).  Ďalšia maliarska výzdoba  bola realizovaná aj po ranogotickej prestavbe v polovici 13. storočia, z ktorej sa zachovala  napríklad časť obrazu Krista v mandorle na severnej stene lode.
- Slovenská pošta vydala 2. januára 2009 známku s motívom kopčianskeho kostolíka.
- Z dielne Juraja Gonšora pochádza papierový model kostolíka v mierke 1:120 - www.papirovemodelarstvi.cz.
- Výnimočnosť kostolíka by mal širokej verejnosti predstaviť projekt archeologického parku, ktorý vznikol v spolupráci s českou stranou, keďže by zahŕňal aj lokalitu jedného z centier Veľkomoravskej ríše - hradisko pri Mikulčiciach. Od roku 2019 sú oba brehy Moravy prepojené lávkou pre peších a cyklistov.
- ČR a SR sa snažia o zapísanie pamiatok Veľkej Moravy – hradiska v Mikulčiciach a kostolíka v Kopčanoch do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 2006. Návrh predkladatelia viackrát stiahli na dopracovanie, stále však existuje vôľa predložiť ho a na jeho podporu sa realizujú aj konkrétne aktivity (aj spomínaná lávka).
- Vyše 200-ročná lipa pri kostolíka sa v roku 2019 stala finalistom súťaže Európsky strom roka (https://www.treeoftheyear.org/Slovakia).
- Stredoveké kostolíky nájdeme aj v susednom Holíči (Kostol Božského srdca Ježišovho a loretánska kaplnka).

Súčasný stav
Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúžil ako pútnická kaplnka. V posledných rokoch sa tu organizuje slávnosť na sviatok sv. Cyrila a Metoda. Obnova kostolíka stále nie je ukončená, zvažuje sa aj omietnutie exteriéru. V roku 2019 bola vybudovaná lávka ponad rieku Moravu, ktorá umožní prepojenie mikulčického areálu s Kopčanmi.
Lokalitu sme navštívili v septembri 2006, v júli a decembri 2007, novembri 2008, 2012 a 2014, marci 2016, auguste 2017 a júni 2019.

Bohoslužby: príležitostne

Praktické informácie
Kopčany ležia 5 km južne od Holíča. Kostolík sa nachádza cca kilometer na západ od dedinky uprostred polí. Je voľne prístupný po poľnej ceste. Ak si ho chcete prehliadnuť zvnútra, je dobré si návštevu vopred dohodnúť na obecnom úrade, prípadne mať šťastie na výskumníkov. Kontakt na OÚ: 034/ 660 40 10, 034/ 668 11 28.
GPS: 48.796210328, 17.108754516

 

 

Pápežské slovenské kolégium sv. Cyrila a Metoda v Ríme

Pozadie vzniku

 

Keď ateistický komunizmus prenasledoval Cirkev na Slovensku a v snahe obmedziť prítomnosť kňazov na Slovensku zrušil semináre a v jedinom dovolenom seminári v Bratislave mohol študovať iba obmedzený počet kandidátov na kňazstvo, vtedy Slováci žijúci v zahraničí postavili v Ríme – za rozhodujúcej pomoci Slovákov z Ameriky – Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda. Tento Ústav bol schválený dekrétom J. Em. kardinála Eugena Tisseranta, biskupa Porto-Santa Rufina, 8. januára 1961 a bol uznaný za právnickú osobu dekrétom prezidenta Talianskej republiky. Podľa stanov Ústav sa mal starať o rast duchovných povolaní výchovou a výučbou mladíkov vo vlastnom Kolégiu.

Pozadie vzniku

 

V pamätnici SÚSCM vydanej k 10. Výročiu založenia Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda je zachytené, že "člen kláštornej komunity írskych dominikánov pri bazilike Sv. Klimenta v Ríme, P. Leonard Boyle, OP sa dlhší čas zaoberal podrobným štúdiom osudu telesných pozostatkov sv. Cyrila. Výsledky svojho štúdia predostrel verejnosti v prednáške o osudoch relikvie sv. Cyrila. P. Boyle OP zistil, že v rodinnej kaplnke rodiny Antici – Mattei v meste Recanati na jadranskej strane Talianska je relikvia sv. Cyrila". Výsledky svojho výskumu oznámil štátnemu sekretárovi Sv. Stolice kardinálovi H.J. Cicognanimu. Kardinál Cicognani dobre poznal živú úctu biskupa Mons. Andreja G. Grutku k našim apoštolom sv. Cyrilovi a Metodovi. Keď kardinál Cicognani navštívil 19.novembra 1962 baziliku sv. Klimenta, ktorá bola jeho titulárnym kostolom, aby spolu s archeológmi preskúmal položenie hrobu sv. Cyrila, prizval k tejto návšteve aj Mons. Grutku. 20. októbra 1963 požiadal Mons. Grutka kardinála Cicognaniho o dovolenie preniesť relikvie sv. Cyrila do Ríma. Už 25. Októbra 1963 dostal mons. Grutka poverenie Svätého Otca Pavla VI., ktoré mu odovzdal kardinál Cicognani, aby preniesol relikviu sv. Cyrila z Recanati do Ríma a aby ju pri vhodnej príležitosti odovzdal Sv.Otcovi.

Mons. Grutka v sprievode Mons. Štefana Náhalku rektora SÚSCM a Mons. Jozefa Tomka 26. októbra odcestoval do Recanati. Na druhý deň, 27.októbra 1963 napoludnie v Recanati v paláci rodiny Antici – Mattei, kňažná Antici – Mattei odovzdala hosťom relikviár s relikviou sv. Cyrila. Relikviár bol dovtedy uložený v rodinnej kaplnke paláca. Relikvia je kosť veľkosti prsta, umiestnená v pozlátenom relikviári s nápisom: Ex ossibus S. Cyrilli. Slávnostné odovzdanie relikvie Svätému Otcovi sa uskutočnilo 14. novembra 1963 napoludnie v Sixtínskej kaplnke po zasadaní koncilu. Na tomto akte sa zúčastnili kardinál H.J. Cicognani, štátny sekretár, kardinál A. Bea, predseda Sekretariátu pre zjednotenie kresťanov a kardinál N.T. Gilroy, arcibiskup Sydney, asi 150 biskupov prevažne zo slovanských národov – medzi nimi biskupi zo Slovenska prítomní na koncile – Mons. A. Lazík, trnavský apoštolský administrátor, Mons. E. Nécsey, nitriansky biskup a Mons. R. Pobožný rožňavský apoštolský administrátor. Samozrejme, nechýbali kňazi, seminaristi i laici väčšinou pochádzajúci zo slovanských národov.

Mons. Grutka vo svojom príhovore vysvetlil histórii relikvie a zakončil analógiou – "ako kedysi sv. Cyril odovzdal pápežovi Hadriánovi II. relikvie sv. Klimenta, tak on, syn slovenských rodičov, odovzdáva teraz relikviu sv. Cyrila pápežovi Pavlovi VI". Po prejave Mons. Grutka, spolu s P. Boyle OP pristúpili k pápežskému trónu a odovzdali relikviu do rúk Pavla VI. Svätý Otec vo svojom príhovore povedal, že relikvia sa bude opatrovať na česť sv. Cyrila a na posilnenie úcty slovanských apoštolov, zvlášť teraz, keď sa "horlivejšie pracuje na zjednotení všetkých kresťanov". V nedeľu 17. novembra 1963 preniesol sám pápež Pavol VI. relikviu sv. Cyrila do baziliky sv. Klimenta. Počas bohoslužieb, ktoré sa slávili vo východnom obrade, odovzdal relikvie titulárnemu kardinálovi tejto baziliky – kardinálovi Cicognanimu, a tak ich zveril do ochrany baziliky sv. Klimenta, kde sú umiestnené v oltári kaplnky slovanských vierozvestov.

Do okruhu týchto udalostí treba zahrnúť ešte aj 21. november 1963, kedy Mons. Andrej G. Grutka celebroval pred začiatkom koncilového zasadania v Bazilike Sv. Petra sv. liturgiu v byzantskom obrade v cirkevnoslovanskom jazyku, pri ktorej sa spievali slovenské piesne z JKS. Aj táto udalosť akoby zavŕšila významné dni slovanských národov a zvlášť Slovákov v pamätných časoch II. Vatikánskeho koncilu a zrodu SÚSCM.

 

 

 

Pozadie vznikuKeď ateistický komunizmus prenasledoval Cirkev na Slovensku a v snahe obmedziť prítomnosť kňazov na Slovensku zrušil semináre a v jedinom dovolenom seminári v Bratislave mohol študovať iba obmedzený počet kandidátov na kňazstvo, vtedy Slováci žijúci v zahraničí postavili v Ríme – za rozhodujúcej pomoci Slovákov z Ameriky – Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda. Tento Ústav bol schválený dekrétom J. Em. kardinála Eugena Tisseranta, biskupa Porto-Santa Rufina, 8. januára 1961 a bol uznaný za právnickú osobu dekrétom prezidenta Talianskej republiky. Podľa stanov Ústav sa mal starať o rast duchovných povolaní výchovou a výučbou mladíkov vo vlastnom Kolégiu.